Za socializmu

Raz za čas bolo takto obkolesené a holdovalo sa. S Gottwaldovou sochou v našom nemenovanom meste mám zaujímavú príhodu, ešte spred "nežnej". Matka učila v materskej škôlke a v zime šli na prechádzku. Šli okolo menovanej sochy, keď tu zrazu jedno malé dievčatko zvolalo ukazujúc na sochu:
-"Súdružka učiteľka, ten ujo pôjde preč."
-"A prečo si to myslíš?", spýtala sa jej moja matka.
-"Pretože má oblečený kabát !"
Samozrejme, že socha o pár rokov naozaj odišla preč, ale bolo jej treba trochu pomôcť malým žeriavom.
Videl som v televízii ako odchádzalo bratislavské súsošie - vtedy k tomu nepotrebovali ani žeriav, stačili len šikovní pyrotechnici.

Ak sa nemýlim toto súsošie stálo asi pred Žilinou. Ak sa mýlim, teraz je to už aj tak jedno.

Kto sa dobre naučil po rusky, mohol sa prihlásiť na Puškinov pamätník. Určite poslúžila aj táto knižočka.

Súťaž v prednese ruskej poézie a prózy.